Okno srdca

Autor: Marek Gajarský | 7.12.2013 o 17:09 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  57x


Šaty biele ušité nocou

šila ich sama zubatá s kosou.

Krik sa šíri v diaľave údolím prázdna

akoby to bola myšlienka blázna.

Sklonila hlavu položila jemne

V poryvoch vetra lístok prstom nehne.

Cez oblok mesiac lúče púšťa dnuka

Akoby sa čiasi mocná ruka dotýkala jeho duše

Sťa šíp strelcom vystreleným z kuše.

Nedalo jej dýchať zabíjala pocitom každá

Mal som ju nechať žiť či utokániť azda.

Vyzerala krehko ako ľudská ochota

Dala mi poslednú sekundu zo svojho života.

Stál som mŕtvolne ba priam nehybne

Čakal som na to čo ma isto neminie.

Vedel som že sa to blíži

No nikomu tým neublížim.

Zostalo ticho hlas sa stratil rýchlo

Obliala ma šťastná chvíľa.

Čosi ma však zrazu pichlo

To ma duša opustila.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

KOMENTÁRE

Plot bol jeho nápad, nie Orbánov. Dnes má dom kúsok od pletiva

Ako sme sa nestretli so starostom Ásotthalomu.


Už ste čítali?