Okno srdca

Autor: Marek Gajarský | 7.12.2013 o 17:09 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  56x


Šaty biele ušité nocou

šila ich sama zubatá s kosou.

Krik sa šíri v diaľave údolím prázdna

akoby to bola myšlienka blázna.

Sklonila hlavu položila jemne

V poryvoch vetra lístok prstom nehne.

Cez oblok mesiac lúče púšťa dnuka

Akoby sa čiasi mocná ruka dotýkala jeho duše

Sťa šíp strelcom vystreleným z kuše.

Nedalo jej dýchať zabíjala pocitom každá

Mal som ju nechať žiť či utokániť azda.

Vyzerala krehko ako ľudská ochota

Dala mi poslednú sekundu zo svojho života.

Stál som mŕtvolne ba priam nehybne

Čakal som na to čo ma isto neminie.

Vedel som že sa to blíži

No nikomu tým neublížim.

Zostalo ticho hlas sa stratil rýchlo

Obliala ma šťastná chvíľa.

Čosi ma však zrazu pichlo

To ma duša opustila.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?